Expremiér Fico mal veľké šťastie, že v škandále s novým prepravcom Arrivou nemajú prsty jeho ľudia a už nie je premiérom, pretože po pondelňajšom kolapse regionálnej dopravy, by boli karanténa – nekaranténa plné námestia poskakujúcich nespokojných liberálov a v menšine nespokojných cestujúcich. S tým rozdielom, že Fico by žiadne kríže pre dôchodcov, ktorí sa zúčastnili oprávnených protestov vo veľkom „neobjednával“, ako to urobil nedávno náš momentálny vodca.
V novej politickej situácii za hlavného vinníka bol nesmelo médiami identifikovaný pyžamo Droba, ktorý situáciu neriešil politicky rezignáciou, ale rafinovane, ako obchodník, zmluvnými sankciami.
Len naivný si môže myslieť, že kauza Arriva nemá megakorupčné pozadie. Všetky fakty k tomu smerujú. O tom, či sa jedná v tomto prípade o korupciu rozhodnú štandardne mimovládky a média, preto sa nemôžeme, my zlomyseľní a škodoradostní, na žiaden veľký škandál tešiť.
Ja sa radujem, i keď v podstatne v iných súvislostiach:
Išlo ma rozhodiť, keď naši politici, chceli riešiť nedostatok napr. lekárov a sestričiek tým, že ich vyvezú z Ukrajiny. Nestačilo im, že Ukrajincom pomohli rozbiť ich krajinu, ale by im chceli odlákať aj lekárov, aby tam nakoniec všetci pokapali. Viem, že by tradične z toho obvinili Putina, lenže mne je takýto spôsob hojenia si vlastnej neschopnosti vyslovene odporný. Takéto plány nemali len s Ukrajinou ale aj so Srbskom, Chorvátskom, s každým, o kom si mysleli, že je na tom ekonomicky horšie ako my. Úžasný koloniálny buržoázny internacionalizmus.
Po prečítaní článku „Mega faux pas. V Bratislave sa pre Arrivu začína cenová vojna, Dopravný podnik to znevýhodňuje, tvrdí Vallo. To, že pod tlakom nedostatku vodičov zvýšil nový dopravca náborový príspevok až na 4000 eur, mení podľa primátora trh v celej Bratislave. Počas štvrtkového bratislavského mestského zastupiteľstva to vyhlásil primátor hlavného mesta Matúš Vallo„, je jasné, že prepravca Arriva a Dopravný podnik si navzájom preťahujú vodičov. Šoféri pôjdu tam, kto dá viac. Droba s Vallom sa naťahujú o šoférov. Sú ochotní posadiť do autobusu kohokoľvek s vodičákom, aby si zachránili krk. (Nič im však nehrozí, vyššie som vysvetlil prečo). Nič lepšie sa nemohlo stať. Dlho mi nik takto neprihral na smeč. Lenže okrem pomastenia môjho ega sa nič nezmení. Tento typ ľudí nemá empatiu, je bezohľadný a nepoučiteľný, neuvedomia si iné širšie súvislosti a rovnako ani ich zaslepení stúpenci. Pri najbližšej príležitosti budú lákať, ich stranícky kolegovia vo vláde, ukrajinských lekárov a sestričky, aby zaplátali diery po našich „národne uvedomelých“ lekároch, ktorí odišli zbierať „valutové“ skúsenosti do zahraničia.
Jediné čo môžem urobiť je, nesadnúť si aspoň dva roky do autobusu, pokiaľ sa pionieri s vodičákom na kolobežky nenaučia aspoň trochu šoférovať autobusy. Tiež je tu možnosť, ako mi poradil otec, pred nastúpením do autobusu si aspoň vizuálne prelustrovať vodiča a až potom nastúpiť. Dúfam lockdown ešte vydrží, sedieť doma je najbezpečnejšie.
