Povolebnými mediálnymi vystúpeniami sa opozícia totálne znemožnila. Nie je to len jej vina. Opozícii naklonené média sa mylne domnievali, že voličom prakticky predvedú o akých nenahraditeľných odborníkov prišli len kvôli tomu, že naleteli populistovi Ficovi. Prepočítali sa. Stačí spomenúť si na televíznu výmenu názorov kandidáta na ministra životného prostredia Huliaka s environmentalistkou a odborníčkou na novodobé dejiny Českoslovenka, poslankyňou za Progresívne Slovensko Stohlovou. Niekto si povie: „To sme mali šťastie, že progresívci nepostavili vládu“, menšia skupina politických masochistov zase ľutuje, že to Čaputovej a spol. nevyšlo, aspoň by sa ich zaslepení stúpenci v praxi presvedčili, čo sú to zač. Starým praktikom úplne stačí občas si pozrieť cez rieku Moravu Fialovu vládu a najmä aktivity Pirátov, aby mali pred očami pomerne plastický obraz toho, čo by sa dialo u nás. Liečba Matovičom bežnému človeku stačila, extratriede „lepších ľudí“ zatiaľ nie (už aj preto, že vyvolení dostávali slušné bolestné).
V opozícii však prebehla podľa posledných udalostí v parlamente vnútrostranícka sebakritika, s ktorej nič lepšie nevyplynulo ako to, že do konca volebného obdobia nebudú pre istotu nič iné robiť, len odvolávať ministrov. Samozrejme si musia lepšie preštudovať dôvody, aby sa nestrápili ako v prípade Eštóka. Takto ochromia činnosť národnej rady a znemožnia koalícii plniť volebný program. Na konci volebného obdobia sa Ficova koalícia bude môcť pochváliť jediným výsledkom a to závideniahodnou personálnou stabilitou vlády. Je celkom možné, že takýto stav bude vyhovovať obom stranám, veď kto nič nerobí, nič nepokazí.
