Včera 14. marca si zopár odvážlivcov pripomenulo v pozitívnom zmysle, a zrejme asi len súkromne, výročie vzniku Slovenskej republiky. V médiách tentoraz bolo akosi podozrivo ticho. Prebehlo to záhadne, aspoň pre mňa, bez niekoľkokrát za deň opakovania: „Fašistický Slovenský štát, vojnový zločinec Tiso, holokaust, stotisíce vyvezených židov z Košíc“, i keď vtedy Košice boli okupované horthyovským Maďarskom a podobne. Žeby zasiahlo tých niekoľko „neoľudákov“ v členskej základni vládnej koalície? Pred voľbami nám sľubovali, že urobia poriadok vo vládou kontrolovaných médiach.
Nebude to tak. Príčinou je strach z toho, že by si nielen poddkritické množstvo poslucháčov rozhlasu a televízie nezačalo porovnávať súčasnosť s udalosťami a činmi slovenských politikov Slovenskej republiky počas svetovej vojny.
Nech by bol prezident Tiso priamo zodpovedný za 70 tisíc deportovaných židov z územia Slovenska, vypovedanie vojny Sovietskemu zväzu, inštitucionalizovanie antisemitizmu atď, mnohým by sa vybavilo, za čo všetko je zodpovedný emeritný prezident Ukrajiny Zelenský, a s akým nadšením sa s ním objímajú, velebia ho, posielajú mu miliardy, končiace na účtoch jeho najbližších spolupracovníkov, európskí politici, ktorým nevadí, že vďaka tejto ich zvrhlej nekritickej láske likvidújú ekonomiku a kultúru Európy.
Zbytočne je uvádzať konkrétne príklady. Internet ich je plný. Napriek tomu stále počúvame zúfalé „To nemôžte porovnávať!“
Porovnávajme a tiež prestaňme si konečne sypať popol na hlavu za to, že naši predkovia to, čo im pripravili zradcovia v Mníchove, celkom bravúrne zvládli. Máme šťastie, že sme vtedy mali schopných ľudí, ktorí rozhodovali. Predstavte si, stačí len súčasnú garnitúru, na ich miestach. To by sme len dopadli. Faktom je však, že v tej dobe by sa nedostali ani pred bránu Slovenského snemu, či Prezidentského paláca, a to nie z rasových dôvodov.
Doplnok
