Ešte rozospatý som sa zvalil na stoličku v kuchyni, kde už čulá manželka popíjala kávu a riešila Sudoku, ako kulisu mala zapnuté rádio. “ Počula si, že autor Sudoku nedávno zomrel?“ neodpustil som si morbídnu otázku. Sudoku nelúštim. Až neskôr som si uvedomil, že to, čo v zápätí zaznelo v rádiu, so Sudoku súvisí a rovnako tiež zosilnilo negatívny efekt mojej, pre štart do nového dňa, úplne nevhodnej otázky. Z éteru ma totiž ovalilo (dnes 19.8.2021 niekedy dopoludnia) konštatovanie akéhosi zrejme matematika-analytika: „Podľa matematického modelu, kolektívna imunita neexistuje, a preto bude treba všetkých zaočkovať“. Pán Boh nás ochraňuj, pomyslel som si, a nahlas som konštatoval: „To platí jedine podľa ním vymysleného modelu“.
Dovliekol som sa do obývačky, kde som začal premýšľať o matematickom modelovaní a o modeloch všeobecne. V knižnici mám niekoľko kníh, kde si môžem niečo pripomenúť, alebo naštudovať z oblasti matematického modelovania a metodológie vedy. Určite je tam aj kniha o matematickom modelovaní v biológii a tiež dáka filozofická literatúra z oblasti metodológie vied. Ak by som zobral do rúk ako prvú Rozpravu o metóde svetoznámeho rakúskeho filozofa, teoretika vedeckého poznania a historika vedy K. P. Feyerabenda /1924 – 1994/ a spomenul si na jeho princíp „anything goes“, čo ja chápem ako „všetko sa dá“, „všetko je možné“ a na príklady uvedené v jeho knihe a iných, že aj významní vedci svojvoľne interpretovali svoje experimenty, v úvahách nepokračujem a celú vec triumfálne, ako typický konšpirátor uzavriem s tým, že zase niekto niečo za peniaze šikovne „vedecky“ zmanipuloval.
Čo je model, nielen matematický
Bola to najskôr ranná strnulosť, ktorá spôsobila, že som ostal radšej iba pri úvahách o tom, čo je vlastne model a kde sa využíva modelovanie.
Nie je podstatné, či je to model matematický, elektrický, alebo konkrétny, fyzický. Dôležité je, do akej miery sa daný model približuje k reálnemu objektu skúmania, a čo konkrétne chceme na ňom sledovať. Modelovanie používame, keď je reálny objekt príliš veľký, komplikovaný, drahý na prípadné zničenie, mohol by nás zožrať, keby sme s ním prišli do styku, alebo nám inak ublížiť. Trabant môže byť kľudne modelom Ferrari, mačka modelom psa, Luník 9 modelom Slovenska, tsunami môžeme modelovať vo vani a búrku v šerbli. Samozrejme modelovať na Trabante klimatizáciu Ferrari asi len tak jednoducho nemôžeme, ale regulovanie vnútornej teploty otváraním a zatváraním okien už také, z metodologického hľadiska, nemožné nie je. Správanie sa Ferrari na poľnej, zablatenej ceste by sa v určitom priblížení dalo.
Ďalšie príklady sa dajú rozobrať v podobnom duchu, ale nebudeme sa s tým teraz zdržovať. Už z uvedených príkladov, môže byť každému jasné, čo je model a aké nové poznatky od neho môžeme očakávať, ako sa výsledky skúmania približujú k realite skúmaného objektu a závisia vo veľkej miere od nášho subjektívneho výberu modelu a interpretácie získaných výsledkov. Nezabúdajme tiež, že model môže byť tiež náhradou skutočnej veci, ktorú si nemôžeme dovoliť. „Dovoliť“ treba chápať v tom najširšom zmysle slova. Preto tvrdenie pána v rozhlase, že kolektívna imunita v prípade kovidu podľa jeho matematického modelu nebude, môže byť kľudne vycucaná z prsta, preto sa nemusíme báť. Škoda, že som nezachytil meno toho vedca, možno by mi pomohli pri analýze niektoré skoršie fejtóny napr. Nomen omen alebo Dilema. Obávam sa, že z prsta sa v tomto prípade necucalo, buď sa niekomu lízalo, alebo niečo konvertabilné padlo dotyčnému do vrecka, keď si kovidová vedecká celebrita bohorovným spôsobom dovolila tvrdiť, iba na základe jeho matematického modelu, že kolektívna imunita neexistuje a bude potrebné všetkých zaočkovať.
Vedecká konferencia na tému kovid
V prípade, že to, čo som v rozhlase dnes ráno v správach počul bol len priamy rozhlasový vstup z vedeckej interdisciplinárnej konferencie na tému „Zdravotné, ekonomické a kultúrne dopady kovidu a ich riešenia“ v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach, potom budem musieť svoju kritiku vziať späť. Na takomto fóre sú podobné tvrdenia, aké ma pobúrili, legitímne. Nakoniec to nemusela byť ani taká organizačne a finančne náročná konferencia, ale len kovidový Hide Park, kde pred ľudom vystúpili svedkovia kovidoví a ich oponenti. Čo nie je až táká utópia. Na to prvé podujatie sa ťažko asi našli peniaze (nie je politická vôľa), keď je priorita kovidová reklama a lotéria. Na pódium pre Hyde Park stačia šikovne poskladané pevné kartónové škatule. Neďaleko Hviezdoslavovho námestia v budove bývalého hotela Carlton je Tesco, to zrejme zasponzorovalo potrebný materiál na improvizované pódium. Neďaleká US ambasáda svojim ťažkým váham z kruhov svedkov kovidových (Mikas a spol.) zapožičala z notoricky známych dôvodov vysokozdvižnú plošinu.
Táto posledná možnosť je taká inšpiratívna, že by bola veľká škoda, keby išlo iba o fantáziu a jej existencia bola odkázaná len na tento fejtón. Už len jedna jediná predstava, po akomkoľvek vystúpení v rámci kovid Hyde Parku svedka kovidového, ju môže prehlušiť:
Sranda ma v zápätí prešla, keď som si pripomenul, že spoločenská prax jednej éry sa opäť v novej, sofistikovanejšej, nebezpečnejšej forme opakuje.
Dodatky1
(stačí pozrieť Sociologické modelovanie)
Sudoku
Pre korektnosť je potrebné vysvetliť, ako súvisí hlavolam Sudoku s modelom kolektívnej imunity, keď sme ho spomenuli hneď na začiatku, a prečo som nebol schopný zájsť do knižnice, veci o matematickom modelovaní si naštudovať z učených kníh, a potom mudrovať.
Asi takto:
V tabuľke Sudoku jej autor určil niektoré čísla, ostatné vy musíte doplniť, aké správne čísla doplníte, závisí od podmienok (predtlačených čísiel a pravidiel) ktoré určil vopred autor tabuľky. Celý proces je v kovidovej modelovej praxi podstatne jednoduchší, tie správne čísla sa realizujú prevodom na účet toho, kto tabuľku alebo graf v tomto prípade vypĺňa, aký použil model a tieto výstupy vhodne verejne interpretuje.
Pravidlá Sudoku:
Hlavolam Sudoku predstavuje mriežku s rozmermi 9×9. Do prázdnych políčok lúštiteľ postupne doplňuje čísla od 1 po 9, tak, aby sa každé číslo nachádzalo práve jeden krát v: každom riadku, každom stĺpci, v každom 3×3 štvorci. Okrem správneho vyplnenia Sudoku podľa týchto pravidiel je dôležité vylúštiť hlavolam v čo najkratšom čase ( do najbližšieho vysielania TV správ – doplnil autor fejtónu).
Sudoku ako príklad modelovania, nie je úplne košer, no pomohol mi poukázať na to, že je dôležité, aký model, s akými pohnútkami a cieľom si model vyberieme a pre aké jeho parametre a vlastnosti sa rozhodneme. Ideálne je, aby bol model založený na exaktnej vede, kde vládnu nespochybniteľné zákony, figurujú tam čísla, ktorými sa dá manipulovať, aby to všetko vyzeralo objektívne matematicky a masy sme mohli ľahko ohúriť.
Možno názornejší, i keď nie oveľa lepší, je príklad modelovania priamky sínusoidou. Na prvý pohľad sa to zdá úplne nemožné. Skúsme, ale postupne, zmenšovať jej amplitúdu a zvyšovať frekvenciu kmitov, pomaly a isto sa dostaneme k priamke. V prípade, že použijeme na znázornenie grafu štetec miesto ceruzky, nik nepozná, že sa jedná o sínusoidu. Záver, sínusoida môže za určitých podmienok modelovať priamku. Jednou vetou – všetko je to o serióznosti autora modelu. Povedzme si na rovinu – komu a čomu môžete ešte dnes veriť?
Sám sebe modelom
Z dôvodu objektivizácie procesu analýzy zhodnotenia tvrdenia v rozhlase, že na základe zistení podľa matematických modelov kolektívna imunita neexistuje, som musel použiť tiež modelový prístup. V tomto prípade som použil seba, ako fyzický model lenivého mudrlanta, ktorý nebol schopný zdvihnúť zadok (aj keď z objektívnych príčin – ranná strnulosť) a ísť si problematiku komplexne naštudovať v svojej knižnici. Mohol som sa tiež obrátiť na studnicu múdrosti novodobých intelektuálov Wikipédiu. A až potom kritizovať vedcov-analytikov, prípadne uveriť jediným autoritám – politikom a novodobým celebritám. Takto som postupoval tiež len preto, aby som ilustroval, že výsledky modelovania určujú subjektívne podmienky, parametre, ktoré si pre svoj model zvolíme, podobne ako v hlavolame Sudoku predtlačené čísla.
V aktuálnom kovidovom „Sudoku“ predtlačené čísla určujú farmafirmy, tie biele políčka vyplní mediálne známa celebrita vedec matematik (všetci máme úctu a rešpekt pred exaktnou vedou) a matematický model toho, že kolektívna imunita neexistuje je na svete. My sme vystrašení a oni si naplnia vrecká. Sprievodné efekty, ako je napr. úspora na vyplácaných dôchodkoch, menej mladých producentov CO2, radšej nespomínajme, lebo prepadneme depresii.
V prípade, že by medializovaný matematický model nebodaj sklamal, stále môžu vedecké celebrity použiť bulharskú konštantu z čias, keď chodili na vysokú školu, keď na dáku školu, ktorá sa spokojne dá nazvať vysokou, chodili.
Sociologické modelovanie
Doplním ešte jeden príklad z oblasti každému blízkej. Modelujme si situáciu, že vláda potrebuje zistiť aké reakcie vyvolajú pohromy, ktoré na nás pod zámienkou postkovidovej doby chystá. Poskovidová doba sa používa na to, aby odpútala pozornosť od svojej neschopnosti, pripadne presadila to, čo by si nikdy nemohla dovoliť ani vysloviť. Za naše peniaze poverí jej srdcu blízku vedeckú institúciu, ktorá ako model celej spoločnosti použije vzorku 5 probantov. Zlé správy bude modelovať ich fackaním. Pokus bude vyzerať asi takto. Zvýšime ceny plynu a elektriny: facka s pravou rukou, hlava probanta sa pohybuje zotrvačnosťou v smere facky. Do dôchodku pôjdete ako 80 ročný – facka ľavou rukou. Hlava sa pohybuje v smere facky. Pri malej frekvencii Jobových zvestí a fackania hlavy probantov poletujú z jednej strany na druhú. Výsledok pre vládu za peniaze daňových poplatníkov: „Pomalé oznamovanie nepopulárnych zmien vyvoláva zmeny v postojoch skúmanej vzorky a teda aj celého obyvateľstva. Občania majú čas nesúhlasiť a búriť sa (zistenie neplatí pre Slovákov, preto sa asi nepoužije)“. Ak zvýšime frekvenciu fackovania – oznamovanie zlých správ – na určitú mieru, hlavy probantov sa z fyzikálnych dôvodov prestanú vychyľovať zo strany na stranu.Výsledok sa dá interpretovať tak, že rýchlu, intenzívnu, po sebe sa opakujúcu realizáciu nepopulárnych nápadov vlády, masy občanov ani nezaregistrujú. To, že sú zblbnutí ako probanti po fackách, nikoho nezaujíma. Dôležité je, že sa môžu doplaziť do Tesca a k volebným urnám, pre vakcínu, a čo je kľúčové – do montovní.
Výsledky tohto nákladného, nehumánneho modelovania môžme tiež v praxi zabezpečiť a verejnosť zahnať tam kde chceme tzv. salámovou metódou, ktorú filozoficky podopreli už sofisti a do povedomia moderného človeka sa dostala, myslím si nezaslúžene, ako Overtonovo okno. K ceste od sofistov k Overtonovi a nášmu dobrému uheráku sa vrátim možno niekedy inokedy. Dovtedy odporúčam, neveriť žiadnemu matematickému modelu, ktorého jediným zmyslom je ľudí vystrašiť, aby sa dali lepšie ovládať a dosiahnuť tým, aby niekto stihol ešte do jesene dobre predať, čo by nikdy psychicky zdravým, normálnym ľuďom, ktorých záujmy bránia nepodplatní politici, nepredal.
- Pre zásadnú kritiku, že fejtón je dlhý a nečitateľný, som jeho časť oddelil ako Dodatky.
