Nebezpečná kultúra – fejtón

„Akademický senát VŠMU ostro odsudzuje formu i obsah komunikácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorá podľa neho odvádza pozornosť od riešenia naliehavých problémov personálne i finančne poddimenzovaného sektora kultúry prostredníctvom šírenia nenávisti voči LGBTI+ ľuďom a organizáciám a účelovou manipuláciou s faktami“.

Senát VŠMU sa cíti ohrozený ministerstvom kultúry. Ja som bol zase exemplárne kultúrne ohrozený,  keď som si bol pred Vianocami pozrieť jednu výstavu v SNG, a keby som už niečo neprežil, dorazili  by ma výroky rektorky VŠMU v  Interview: 24  a riaditeľky DPOH v Bratislave, ktoré považujú slovenskú kultúru pre ich progresivistikú kultúru a umeleckú prax za prežitok a vážne nebezpečie.

Svojho času som sedel na pravidelnej porade vedenia ministerstva, ktoré v tom čase viedol minister Hudec. Ministerstvo vtedy  ako teraz sídlilo v budove bývalej Tatrabanky na Námesti SNP v Bratislave.  Do budovy ministerstva sa počas spomenutej porady zrazu nahrnuli a ju okupovali samozvaní „záchrancovia kultúry“, rozvaľovali sa po schodoch a pchali sa pizzou, popíjali – bol tam úžasný bordel. Pre nich to bol happening, alebo performancia (Nebolo to až také hrozné, ako keď  Snopko v Kostole klarisiek zorganizoval orgie).

Počas vtedy mediálne  veľmi sledovaného štrajku hercov, umelcov a podobne som sa dostal dokonca do televízie. Bál som sa, že mi niekto z okupantov ministerstva ukradne na chodbe zavesený kabát, tak som si ho bol vziať a zachytila ma kamera. Počas ministerskej porady som napísal fejtón s názvom Tatrabanka v ohrození. Ešte v rámci porady ho redigoval kolega D. Machala,  dopísal poznámku – vynikajúci fejtón – uverejniť a faxom išiel do tlače. Pochválili ma ako autora najlepšieho politického fejtónu, čo v poslednej dobe čítali spolu s ministrom  moji kolegovia, ktorí by mali byť v učebniciach literatúry, samozrejme, pokiaľ to niekto ideologicky nezatrhol. Vôbec by som sa tomu nedivil. Myslím si, že fejtón nebol až taký úžasný, ocenili na ňom najmä aktuálnosť, rýchlosť a odvahu, že som ho napísal pod nosom ministra1Ak originál spomínaného fejtónu nájdem, určite ho pripojím. Viem, že samochvála smrdí, ale keď sa nepochválite, nik vás nepochváli..

Fejtón bol v podstate o tom, ako vodcovia útoku   na ministerstvo Kňažko, Snopko a spol,  zaútočili na Tatrabanku, v ktorej mali uložené judášske groše po tom, čo sa dozvedeli, že banka je pred krachom.

Teraz ide  o to isté – o prachy.

V tej dobe v Nemecku niekoľko štrajkujúcich robotníkov preniklo do ministerstva hospodárstva, v momente nastúpila polícia a v putách ich vyniesla z ministerstva.  Mrzelo ma, že sa podobne nepostupovalo aj na ministerstve kultúry. Ja  by som v tomto prípade pridal zaplatenie nákladov na upratanie, vymaľovanie chodieb a náklady na exorcistu.

Iróniou osudu bolo, že medzi okupantmi ministerstva bola aj dcéra jedného môjho veľmi váženého kolegu, ktorý sedel so mnou na porade. Už vtedy teda boli názorové rozdiely medzi rodičmi a deťmi  priepastné a to sme nemali ani Matoviča a covid.

Na pôdu štátnych inštitúcii nemôže nik len tak nezákonne vstupovať. Preto radím pani ministerke, pretože k niečomu podobnému to tu smeruje, aby ani na sekundu nezaváhala a zavolala políciu.  Prídem si to pozrieť a na svoje osobné veci si budem dávať tentoraz lepší pozor.

V prípade, že by nebola zase politická vôla, navrhujem zamaskovať ministerstvo aspoň takto:

 

 

 

POZNÁMKY
  • 1
    Ak originál spomínaného fejtónu nájdem, určite ho pripojím. Viem, že samochvála smrdí, ale keď sa nepochválite, nik vás nepochváli.

Pridajte Komentár