Nie je dňa, kedy sme nepoužívali, alebo nepočuli autocitáciu. Týmto neduhom trpia vzdelanci aj pseudovzdelanci. Vzdelanci preto, aby si udržali vedeckú a spoločenskú autoritu a ostatní, aby boli zaujímaví, alebo keď chcú presadiť svoju vôľu a facky sa boja použiť.
Správne treba tvrdiť:
„Vtedy a vtedy som vám niečo pripomenul“, nie vtedy som to povedal,
pretože platí:
„Skutočné nové je len to, na čo sa už zabudlo“,
„Vo vynaliezaní postihuje toho, kto prišiel prvý, len nešťastie, sláva a zisk pripadne druhému“1Citáty sú z knihy J. Bergiera, L. Pauwelsa Jitro Kouzelníků, ktorá vyšla v češtine prvý krát v roku 1968
