Môj priateľ Ivan ma nedávno pozval na stretnutie s predsedom novozaloženej politickej strany. Má pre ňu pripravený do programu zaujímavý projekt týkajúci sa štátom podporovanej výstavby bytov. Projekt je to nepochybne zaujímavý a bolo by fajn, keby sa raz naozaj realizoval. Odpísal som mu však pragmaticky: Aby totiž politici pred voľbami iba nesľubovali a po nich sa nevyhovárali na koaličných partnerov, musel by sa najskôr zrealizovať môj vlastný projekt. Ten navrhujem minimálne 20 rokov: trestať predvolebné sľuby politikov ako klamlivú reklamu. Ak vám v obchode predajú nefunkčný šmejd, môžete ho reklamovať. Ak vám politik predá nesplniteľný sľub, musíte s ním vydržať štyri roky. Kto však takýto zákon presadí? Zase nikto, a sme presne tam, kde sme boli.
S Ivanom sme tieto problémy preberali už veľakrát. Celú našu takzvanú zastupiteľskú demokraciu treba radikálne reformovať. Riešením by bolo zrušiť nestabilné koalície a zaviesť systém dvoch silných strán, ako je to v USA. V systéme dvoch strán by totiž problém s klamlivou reklamou okamžite odpadol. Víťazná strana by vládla sama, takže by sa už nikdy nemohla alibisticky vyhovárať, že jej splnenie sľubov koaličný partner nedovolil. K tomu by sme pridali povinné voľby a ústavnú povinnosť každého občana byť riadnym členom jednej z týchto dvoch strán. Koniec krčmovému kritizovaniu pri pive – pekne povinne na schôdzu a niesť osobnú zodpovednosť! Ministri by boli zamestnanci parlamentu, a keby neposlúchali, šup s nimi na úrad práce.
A aby sa kvôli politike nerozhádali rodiny a priatelia, navrhujem prísny ústavný mechanizmus: v každej domácnosti by musela platiť absolútna politická vyváženosť. Ak manžel vstúpi do prvej strany, jeho manželka, syn, dcéra či najbližší priatelia dostanú povinné členstvo v tej druhej. Vznikol by tak dokonalý domáci parlament bŕzd a protiváh, kde by sa štátny rozpočet a predvolebné sľuby schvaľovali priamo nad nedeľnou slepačou polievkou. Nemôže sa predsa stávať, aby dnes politiku robili nepreverení blogeri – výsledok napokon jasne vidíme v poslaneckom klube SNS. Strany si musia svoje kádre poctivo vychovávať od sporáka až po parlamentné lavice, aby sa nám noví poslanci neobjavovali v politike len tak, ako čertík zo škatuľky.
Kedysi si Ivan moje návrhy, čo všetko by bolo treba politicky presadiť v štátnej správe, poctivo zapisoval do zošita. Sám mal vtedy v zálohe skvelý projekt z oblasti dopravy. Lenže na to, aby sa takéto rozumné nápady premenili na realitu, musíme najskôr upratať pravidlá hry. Pokiaľ nezačneme politických klamárov brať na zodpovednosť rovnako ako podvodných obchodníkov a nenaženieme frflošov priamo do straníckych štruktúr, Ivanove aj moje nápady zostanú navždy iba zapadnuté prachom v starom zošite.
Dodatky
