Zasadnutie Európskej rady sa pripravuje v parku v Rusovciach. Ako roduverný Slovák a bývalý pracovník lojálnych slovenských ministerstiev som bol poverený MTZ (materiálno technickým zabezpečením). Ohnisko je zabezpečené, drevo narúbané, stoličky pekne zoradené. Požiarnici v Rusovciach majú pohotovosť, hasiť by mali aj prípadné nezhody. Doprava sem je zazmluvnená pomocou teplovzdušných balónov, preto sa nevie, kedy presne sa bude rokovanie konať. S týmto si však nik nerobí starosti. Horší bude rozchod. Každý z účastníkov si ponesie so sebou domov (do vlasti, v tomto prípade, nemôžeme použiť, kto vie, čo a kde je pre nich vlasť?) náruč nariadení, reštrikcií a sankcií. Čo ak prevládnu západné vetry a skončia niekde na Ruskom území, ktoré môže byť vtedy už niekde v Ľvove, čo by nebol až tak dlhý let. Zástupkyňa Slovenska to má jediná isté. Tá poletí domov na metle. Má tá ale šťastie.
S nostalgiou si spomínam na časy, keď ešte fungoval Zichyho kaštieľ v Rusovciach, boli tam impozantné liatinové radiátory vo výške dospelého človeka. Ako len krásne hriali. Ale stále to nebolo náručie tanečníc SĽUK-u s ktorými som si vtedy zatancoval. Keby len s jednou.
