Pred domom na sídlisku v Petržalke na malom kúsku trávnika, ktorý odolal developerom, rastú bok po boku dva stromy. Jeden z nich je breza a druhý javor. Čudoval som sa, keď brezu vysadili, pretože už vtedy sa breza pokladala za nebezpečný zdroj alergénov. Prežila až do dnešných dní ako jeden z mála symbolov Rusy (Ruska). Zrejme iba preto, že vedieť toto si vyžaduje minimálne znalosť literatúry, alebo krajiniek ruského maliara I. Levitana (pozri ilustračný obrázok). Sochy, ulice, pamätníky a cintoríny sú na očiach každému blbcovi.
V obidvoch stromoch mali straky pozorovateľňu, odkiaľ mali výborný výhľad po okolí a odtiaľ podnikali nájazdy na sýkorky a vrabcov, ktoré boli ešte ochotné sa nechať nimi terorizovať. Pod ich korunami si urobili babky malé, i keď dosť nevkusné záhradky. Samozrejme záhradky ani pne tiež nerešpektovali psy rôznych domácich plemien – nemalí úctu k hodnotám stromov. Napriek tomu tu fungovala aká taká harmónia. Až donedávna.
Pred pár dňami sme počuli náraz, ako keď sa zrazia dve autá, tuná je to bežný jav, pretože neďaleko je križovatka a stále nechránený priechod pre chodcov. Tentoraz to bolo niečo úplne iné.
Opitý šofér tak nešťastne (naozaj nešťastne?) narazil do kmeňa brezy, že vytiekla z nej všetka miazga, strom za pár dní vyschol a museli ho vyrúbať. Hovorí sa, že šoférovi zobrali vodičák. Viac sme sa z médií nedozvedeli.
O krátky čas na to rozzúrený sused zrejme v amoku vyťal javor. Dôvody mohli byť aj iné. Po tomto odsúdeniahodnom čine, kolovali rôzne konšpiračné teórie o príčinách, ktoré sa začali množiť ako po daždi suchohríby vo vojenských lesoch neďaleko Malaciek, hneď potom, ako sa o vyťatý javor začali zaujímať ekoaktivisti.
Pred našim domom urobili happening, pričom ako pódium použili peň vyťatej brezy. Keď sa vykričali, išli demonštrovať pred ministerstvo životného prostredia, kde za podpory bratislavských intelektuálov, politikov a kaviarne žiadali, aby okolo javorov sa začali stavať ekologické betónové ochranné múry. Minister si našťastie ešte pamätal, čo sú jeho záväzky voči ochranárom, prerušil súrne rokovanie nad novými nutričnými normami vegetariánskych jedálnych lístkov hnedých medveďov a na znak vnímania požiadaviek demonštrantov zarecitoval z okna čast básne: Išli hudci horou, horou javorovou.
Potom zišiel dolu medzi masy a spoločne si zaspievali:
Teraz máme pred domom javorový háj obohnaný betónovým múrom, po breze ostal iba peň z ktorého vyrastajú drevokazné huby. Nedávno dáky nadšenec na vlastné náklade v blízkosti zasadil mladú brezu.
Nerozumiem tomu, čo sa stalo, oba stromy mali aspoň približne rovnakú spoločenskú hodnotu. Bojím sa však, že dáky iný fanatik kvôli symetrii zoberie sekeru a vytne našu novú mladú brezu, aby mal pred domom tiež brezový háj a la Izaak Levitan (pozri ilustračný obrázok) oplotený ekologickým betónom.
Doplnky a vysvetlivky
Na ilustráciu bol použitý obraz od: И. Левитанa, “Березовая роща”, 1889 год,
Ranená breza – báseň:
