Z predvolebných debát si môže poslucháč iba odniesť, že kandidátov na poslancov „politologicky“ rozdeľujeme na dve skupiny: Zlodejov a progresívnych politrukov. Obe z časti tvoria odídenci (zradcovia) z materských strán, tu platí, keď niekto raz zradil, zradí aj nabudúce a z vlčieho dúpäťa vylezie len vlk.
Je tu ešte malá skupina neznámych tvárí, ktoré sa ešte neprejavili. Keď budu sedieť na stoličke poslanca to určite, najskôr veľmi nenápadne, urobia. Budú z nich zlodeji, alebo za judášsky groš progresívni politruci. Tých zopár nezorientovaných výnimiek všetci spoločne ostrakizujú. Aby nevznikol dojem, že progresívni politruci sú idealisti – nie sú. Všetci idú do politiky pre peniaze, a možno zopár egomaniakov, ktorí si predtým už dosť nahrabali, pre slávu. Tých zopár skutočných idealistov o ničom aj tak nerozhoduje.
Môžme len dúfať, že sa nepodarilo za posledné roky progresívnym politrukom presvedčiť väčšinu Slovákov, že najväčším nebezpečím sú zlodeji a korupčníci.
Nádej zomiera posledná.
