Robte si p... z plastelíny a nie z nás - fejtón

V predškolskom veku som vyrábal vo veľkom tanky, išli na odbyt – bola studená vojna. V prvej triede sa dopyt ešte zvýšil v rámci Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva, pred 9. májom, oslobodením rodného mesta, pred príchodom inšpekcie z okresu, vtedy to bola Senica. Nie, že by som nevedel vyrobiť nič iné, ale tento produkt bol univerzálny, žaby, jašterice, korytnačky a slony (to bola moja špecialita) až tak neleteli, i keď znalci ich vedeli oceniť.

Na tieto moje prvé fordovské úspechy s veľkovýrobou som si spomenul, keď začala špeciálna operácia a mali sme zakázané Z. Vtedy som si povedal a písal som aj o tom priateľom, že obnovím veľkovýrobu tankov s označením Z a červenou zástavou – nestretlo sa to s pochopením. To by ma až tak nedeprimovalo, keby neboli problémy s materiálom. Energetická kríza sa ma nedotkla ani mojim hlavným dodávateľovom nebolo Slovalco, hliník sa aj tak hodí v prípade tankov, keď už, tak na výrobu ešusov pre posádku.

Zápalkovú škatuľku, ktorá tvorí podvozok som mal, i keď pôvodne klasické modely mali škatuľky pevné, myslím, že boli z dyhy, teraz sú papierové – veľmi nestabilné pre taký kolos.

Nedostatkovým materiálom bola v mojom prípade plastelína, ktorá sa mi dostala do rúk až nedávno ako zabudnutý vianočný darček po mojich vnučkách.

Chvíľa obnovenia produkcie v prostredí všeobecného ekonomického a spoločenského úpadku práve nastala.

Presne v strede spojnice medzi školou, kde som chodil a začali prvé úspechy s výrobou (teraz je tam osobitná škola, možno aj na moju počesť), a Domom kultúry, kde bol môj tank vystavený na výstave v rámci spomínaného mesiaca, stál za starých časov na námestí morový stĺp.

Na produktovej fotografii tanku (ilustračný obrázok hore) je v pozadí plastika, tú keď rozrežete karbofrézkou napoly a zavesíte medzi dvoma betónovými stĺpmi, jednu časť vyššie a druhú nižšie, získate predstavu o tom, čo sa tam dostalo v rámci socialistického „cancel culture“ na miesto ideologicky nevyhovujúceho pamätníka. Hovorili sme tomu dielu „obesenci“, napriek tomu, že bolo od výborného sochára. Naši páni v tých časoch boli predvídaví, lebo pôvodný morový stĺp presunuli asi 500 metrov ďalej vedľa farského kostola a po prevrate si znova oba pamätníky vymenili miesta. Tento príklad a životná skúsenosť, ma poučili, že názvy ulíc treba digitalizovať a namiesto pamätníkov z kameňa a bronzu použiť hologramy. Od tohto poznatku bol už len krok k výrobe tankov bez označenia. Ušetrí sa farba, ja nebudem v zornom poli NAKA.

Morový stĺp a obesenci v Skalici

Tak som sa stal skutočným výrobcom zbraní, ktorí bez škrupúľ, predávajú vo veľkom a s ešte väčšou radosťou obom stranám konfliktu.

Teraz, keď to tak vyzerá, že Rusi moje tanky, po tom, čo prešli na vojnovú výrobu, nepotrebujú, ponúknem ich Nagymu, aby si mal čím robiť pred NATO ďalšie zásluhy. Určite to ocení, keď sa už minuli zásoby z N-zetov, aby sa nemuseli naší západní spojenci spolu s nami úplne demilitarizovať.

A tiež vážne uvažujem, či nezačnem z plastelíny vyrábať aj Zuzanu, je to v jej prípade veľmi jednoduché. Tí, čo si myslia opak, nech dočítajú fejtón do konca, možno pochopia.

Teraz sa však aj tak musím poobhliadnuť po novom odbytisku môjho výrobku. Slota už zrejme nič nezoberie.

Viem, že po vzore zabehnutých západných demokracií, od ktorých sa to tie naše mladé východné len učia, treba tanky hromadne použiť pri presadzovaní našej predstavy slobody a demokracie všade v ešte „necivilizovanom“ svete.

Táto téza mi vnukla úžasnú myšlienku – využiť tanky pri našom januárovom referende. Poďme na tankoch na referendum, a potom pred parlament, nech si presadíme zníženie kvóra aspoň na 33%. Referendum konečne začne fungovať ako má. Celé usmernené divadlo okolo neho dostane konečne zmysel. Účasť bude minimálne 60 % zo strachu, že bude úspešné a tankisti vyhrajú, paštikárskí kaviarenskí povaľači a kolobežkári doletia hlasovať. Budeme mať konečne referendum aj na niečo iné, ako len na politickú reklamu opozície.

Využitím tankov pri referende moje marketingové schopnosti skončili, rovnako ako samozvaného fejtonistu, pretože sa mi nepodarilo do fejtónu implementovať nenásilne Matoviča. To platilo dodnes:

„Ďalšie “atomofky”? OĽANO navrhuje odmeny za účasť na voľbách či zníženie kvóra pri miestnom referende“

Matovič si spomenul na predvolebné sľuby, a takto spolu s ním vytvoríme neporaziteľnú armádu pre boj za slobodu a demokraciu.

Tanky a „atomofky“ budú mať dostatočný odstrašujúci afekt. V prípade, že sa nám podarí z Matovičovho atómového arzenálu vytvoriť niečo na spôsob Mŕtvej ruky, potom politikom neostane nič iné, len si robiť p… z plastelíny, čo je veľmi jednoduché a nie z nás, ako to bolo po každých voľbách doteraz.

Fejtón venujem dvom milovníkom tankov zo Žiliny: Jánovi S. a Maťovi G.

Dodatky

Výber plastiky na ilustračnom obrázku (produktová fotografia tanku) je cielený. Má demonštrovať, že nie som až taký militantný veľkovýrobca zbraní a bojovník za demokraciu a som proti vojnovému besneniu. Má pripomenúť, že viesť vojnu treba humánne a myslieť nielen na peniaze ale aj na obete, aspoň teda v symbolickej rovine.

V závere fejtónu som chcel použiť všetky dostupné prostriedky na obranu demokracie aj výrobu Zuzany z plastelíny, ale použiť atómovky sa aj mne zdala silná káva, ale titulok v Hlavných správach bol pre mňa darom z neba.

Expremiér Fico nás tu cvičil skoro rok na referendum, prečo sa aspoň z marketingových dôvodov nepokúsil ho zatraktívniť tým, že by navrhol zníženie kvóra? To ho musel zase predbehnúť na poslednú chvíľu Matovič? Alebo sa všetci na nás dohodli? Už aj februárové referendum mohlo byť napr. s 33% kvórom, preto je referendum uSmernené divadlo.