SAV si zvolila nového predsedu. Podľa fotografie jedná sa o veľmi sympatického mladého vedca. Správa ma zaujala napriek tomu, že som už dlho nemal nič s SAV, len občas na pive som si vypočul sťažnosti priateľa na jeho riaditeľa, ktorý bol za starých časov aj mojim kolegom a priateľom, ale po tom, ako sa vrátil zo zahraničia nevedel sa spratať do kože a podriadených vyslovene terorizoval.
Môj posledný kontakt s významným predstaviteľom SAV sa uskutočnil v bývalom V-klube na prezentácii knihy D. Čaploviča, ktorá bola niekedy popoludní. Voľné miesto som zbadal vedľa staršieho pána, ktorému som nevidel do tváre.
Pozdrav „dobrý deň“ alebo „dobrý večer“ volím podľa svetelných pomerov prostredia kde práve som. Tak sa mi občas stane, že keď sa otvoria dvere výťahu a stretnem suseda vo vestibule, kde je šero, aj dopoludnia ho pozdravím „dobrý večer“. Tiež v tomto prípade to bolo tak. Prihovoril som sa, myslím, slušne: „Dobrý večer, prepáčte, je tu voľné miesto“, odpoveď ma zarazila: „Aký večer, je len ?? hodín“. Odpoveď, či si môžem sadnúť, som nedostal a až vtedy som si uvedomil, že je to predseda SAV. Aj tak som si, ale s trucu, sadol. Neviem, či čakal, že si vedľa neho náhodne sadne niekto VIP, koho pozná. Ak by niekoho čakal, stačilo mi to povedať, stáť by som ešte vtedy vydržal. Pomyslel som si len Pastorek, Pastorek si ty pekný …
Pri príležitosti zvolenia mladého sympatického vedca na čelo SAV, som si samoľúbo pripomenul, ako som okolo roku 1991 kandidoval na riaditeľa ústavu Experimentálnej biológie a ekológie SAV. Ak by to vyšlo, pravdepodobne by som bol najmladší riaditeľ ústavu SAV v histórii. Konkurz som vyhral. Predsedníctvo SAV hlasovaním však rozhodlo o zrušení konkurzu. Proti zrušeniu konkurzu boli členovia predsedníctva Markuš, Bakoš a Bystrický (o týchto som počul, že ma podporili). Konkurz sa zopakoval, ale už so zmenenými podmienkami, ktoré nadiktovalo predsedníctvo (písala o tom tuším aj denná tlač). Hlasovať o riaditeľovi mohli po novom len vedeckí pracovníci, teda nie študijné pobyty a ašpiranti. Po určitom čase som sa v rámci obedu v jedálni na Predsedníctve SAV pri jednom stole stretol s členom predsedníctva, ktorý zhodou okolností bol aj mojim učiteľom na vysokej škole. Musím sa pozrieť do indexu, aby som si na meno spomenul. Momentálne mi vypadlo (Macák ?). Situáciu mám živo pred očami. Podobne ako v roku 1988 akademika Weismanna, ktorý, ako som stál rade na obed v tej istej jedálni, sa ma prišiel spýtať, kedy to bolo, čo mi dal facku. To je však iný príbeh.
Môj bývalí učiteľ mi s láskavým otcovským tónom povedal, že som ešte mladý a mojim projektom na vedenie ústavu som predbehol dobu a doba ešte nedozrela.
Ja osobne si myslím, že hlavnou príčinou toho, že som nemohol konkurz vyhrať, boli obavy, čo by som asi začal stvárať, keď som si už ako radový vedecký pracovník dovolil otvorene kritizovať vedenie ústavu a tiež niektorých kolegov, ktorí sa po prevrate v roku 1989 začali voči ostatným správať, ako keby sa narodili krátko pred rokom 1989, začali vo veľkom nakupovať predražené počítače (predsedníctvo SAV tvrdilo, že nie sú predražené, dali si vypracovať k tomu aj jasne zmanipulovaný „znalecký“ posudok), čo nakoniec potvrdilo aj NKÚ na základe môjho podania. Ale to som už pracoval na Ministerstve školstva a mal som SAV v gescii. Tú radosť SAV z môjho nového postu si viete určite predstaviť.
Vtedy, keď som kandidoval neúspešne na riaditeľa, o novú metlu z dôvodu pudu sebazáchovy nebol na predsedníctve záujem, myslite, že teraz je, alebo si kúpili metlu, ktorá spĺňa všetky požadované kritéria predsedníctva SAV?
Dozvieme sa veľmi rýchlo o tom, keď nový mladý sympatický, progresívny predseda SAV sa vyjadrí k celospoločenským otázkam.
Neviem, kto na predsedu SAV ešte kandidoval, ale zrejme nominovať niekoho podobného ako napr. Klempa si predsedníctvo vzhľadom na momentálne prevládajúcu politickú pred schválením rozpočtu nedovolilo.
