Dilema – závistlivý fejtón

Základom dobrého novinového článku je titulok, je to také predjedlo pred hlavným chodom, aby ste sa s chuťou pustili do textu, ktorý nasleduje. Toto platilo kedysi, dnes je to úplne inak.  Konkrétne dnešný titulok je absolútne nevhodný: „Pozorovatelia OBSE a Rady Európy označili voľby v Arménsku za demokratické“. Uvažujúcemu, priemerne rozhľadenému čitateľovi po jeho prečítaní, musí byť v okamihu jasné, kto tam vyhral voľby. Upravme  titulok tak, že vymeníme na príslušných miestach Arménsko za Bielorusko, demokratické za nedemokratické. Rovnako nám vtedy, keď to bolo aktuálne, trklo, kto tie voľby vyhral. 

V tejto dobe autor, ak  chce, aby čitateľ dostal chuť pokračovať v čítaní, musí titulok úplne okresať a v tomto prípade nechať len „voľby“. Všetky ďalšie informácie znamenajú koniec záujmu – čitateľ už z nadpisu vie, čo mu servírujú. Jedine, že by sa jednalo o čitateľa masochistu s mimoriadne dobrým žalúdkom.

Samozrejme aj iným literárnym formám, teda aj fejtónom hrozí niečo podobné, preto som to, pre všetky prípady, tentoraz vyskúšal s lakonickým názvom „Dilema“. So Shakespearom názov nemá nič spoločné, ale s divadlom určite.

Zahryznime sa do aktuálneho textu

Po tomto víkende sme sa z médií dozvedeli, že:

Dvojica Boris Klempa a Pavol Čekan, ktorá významne prispela v boji proti pandémii COVID-19 na Slovensku vývojom série certifikovaných PCR testov na detekciu vírusu SARS-CoV-2, získala Krištáľové krídlo v kategórii medicína a veda. Ocenenie im patrí za aktívnu účasť na kontrole šírenia vírusu pomocou testovania a darovania testov pre spoločnosť a za významný podiel na odbornom informovaní verejnosti o problematike pandémie“.

odovzdávenie ceny kryštálové kridlo

zdroj: TA3

O týchto pánoch, z ktorých je jeden sympatický vedec a druhý úspešný obchodník, si môže myslieť každý svoje. Z verejných vystúpení vedca Klempu, ale máte dojem, ako keby sa mu do nich veľmi nechcelo, ako keby ani neveril tomu, čo hovorí. Asi si uvedomuje, že vedec má okrem iného aj sprostredkúvať najnovšie poznatky  vedy zo sveta a tam sú aj iné informácie ako tie, ktoré veľmi nesmelo prezentuje v médiách.

Zato ten druhý je arogantný a údajne niekde povedal, že Slovákov treba dávať dole, ktorí sa nebudú správať podľa jeho predstáv. Je to biznismen, tam sa vyžaduje razantnosť, egoizmus, len to ocenenie za medicínu môže byť niekomu nepochopiteľné. Treba si ale uvedomiť, že dnes je medicína aj odborné informovanie verejnosti o problematike pandémie, ako sa uvádza vo vyššie uvedenom zverejnenom zdôvodnení ocenenia, čo  inými slovami by mohlo znamenať, že ide najmä o  reklamu nehoráznym kšeftom s ľudským nešťastím a hlúposťou.

Vedci a oficiálna propaganda

Nie je to nič nové pod slnkom, že aj vedci sa stávajú  oficiálnym hovorcami tých, o ktorých už mnohým začína byť jasné, že s úradom prišli aj o tú štipku rozumu, čo mali. Nemôže nás preto prekvapiť, i keď za normálnych okolností by to bolo na odobratie akademických titulov, keď vážený profesor Krčméry v priamom prenose v televízií tvrdí pri propagácii očkovania mRNA a vektorovými  „vakcínami“ proti kovidu, že on a každý z nás takýchto očkovaní absolvoval od detstva minimálne 10 a on osobne 15, preto nie je dôvod sa báť.

Neabsolvoval, prvý krát to bolo, keď robil propagáciu „vakcinácii“ a aj to konšpirátori tvrdili, že mu pichli fyziologický roztok. 

Tieto „vakcíny“ majú spoločné s tým, čo sme všetci absolvovali, a čoho sa už väčšina populácie nebojí, spoločnú akurát ihlu a kedysi sklenenú dnes plastovú striekačku. Boli pôvodne schválené na „emergency use„, čo je rovnaká inštrukcia, ako na záchrannej brzde vo vlaku.  Pán profesor začal intenzívne manipulovať verejnú mienku, krátko po tom, čo sa prišlo na to, že zabezpečoval akademické tituly potentátom. Zrejme mu niekto pohrozil a teraz skáče, ako mu pískajú.

Preto by akademici, ktorí majú výsadu ovplyvňovať verejnosť, rovnako ako politici, mali zverejňovať daňové priznania, spolu so zoznamom firiem, ktoré im platia účasť na konferenciách a ich projekty. V opačnom prípade by mali mať na čele nalepené: komerčná reklama.

V dobe kovidovej, ako pracovne môžeme nazvať tieto časy, súčasťou manipulácie verejnosti okrem strachu sú tzv. tváre kovidovej doby. Vedci tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, pretože dodávajú celej veci dôveryhodnosť a punc exaktnosti. Bežný človek nepátra po tom, či dotyčný má vôbec kvalifikáciu na to, aby sa k danej téme mohol s čistým svedomím odborne vyjadrovať. Stačí, že ho média označia za akademika, profesora a podobne. V oblasti vedy totiž funguje silná špecializácia, fach idioti v tejto branži sú bežný, ľahko dostupný tovar a renesančné mozgy  vzácnosťou. Je len málo vedcov, ktorí rozumejú aj niečomu inému, okrem toho, čo majú v svojom labáku. 

Nemusíte mať ani pokrivený charakter, nedostatok sebakritiky, ale stačí byť  trochu márnomyseľný, mať  zodpovednosť ako vedúci pracovník, ktorý potrebuje peniaze na projekt, a tak sa prepožičiate niečomu, čo vám možno ani nie je celkom milé. Stanete sa tvárou doby kovidovej a už sa veziete. Systém, aby zdôraznil vašu kvalifikáciu, vám nové tituly nemôže udeliť, ale nerobí mu najmenší problém urobiť z vás laureáta dákej dobre medializovateľnej, atraktívnej ceny. Životopis je dokonalý. Tvár doby kovidovej má ten správny make up.   Vieme si predstaviť, čo by sa dialo, keby sme Nobelovu cenu mali pod kontrolou. V Kremnickej mincovni by sa tešili z novej konjunktúry.

Na Slovensku oceňujeme aj bez nej vo veľkom štýle. A to sme tento rok ešte neskončili. Odovzdávame ceny a vyznamenania najmä svojim, pre  ďalší politický rast, legalizáciu toho, čo ostatným vyviedli, povedali a povedia,  ako prostriedok naštartovania  kariéry, a podobne.  Ak nie je vhodná cena, tak ju vymyslíme. V prípade, že si toto niekto dovolí kritizovať pohrozíme mu basou, alebo ho do nej rovno pošleme.

Nemôžeme byť predsa iní, ako naše veľké vzory

V roku 2007 získal Nobelovu cenu za mier za boj proti globálnemu otepľovaniu Al Gore. Bol to ten istý pán, ktorý sa ako viceprezident cynicky prizeral bombardovaniu Juhoslávie, čo bola, okrem iného, najväčšia ekologická katastrofa na Európskom kontinente v jeho histórii spôsobená človekom. Zbombardované budovy, chemičky vtedy horeli  „environment friendly procesom“, pričom vznikala ako zázrakom iba voda, ktorou sa súčasne zavlažovali spálené polia a zneškodňoval ochudobnený urán. Ničilo sa, vraždilo ekologicky a humánne.

Slovenskí mediálne známi ochrancovia prírody preto mlčali  až na pár nezorientovaných výnimiek.  Pre tých, ktorí vedia, že zabiješ jedného si vrah, zabiješ tisíce si hrdina, takéto ocenenie nebolo prekvapením.  Americký prezident Obama dostal túto Nobelovu cenu mieru v roku 2009. Tomuto oceneniu sa až tak nemusíme čudovať po tom, čo sa verejne vyjadril, že každému kto nebude poslúchať, USA vykrútia ruky. Jednoducho v Oslo sa zľakli.

Aby sme komplexne postili formy  oceňovania, musíme spomenúť, bez uvedenia príkladov, ešte oceňovanie „in memoriam“, rôznych grázlov spojené s podivnými rituálmi.  Ak sa ich dobrovoľne nezúčastníte ste ostrakizovaní.  Použiť tieto „osobnosti“ ako tváre kovidu by bolo dosť morbídne, ale jeden nikdy nevie.

Daj-li mi medaili nebo nedaj-li

Čo si vytrpel Anton Špelec, ostrostrelec, kým dostal vytúženú medailu.  Teraz je to podstatne jednoduchšie, stačí byť hovorcom mocných, len sa nesmiete zápale prerieknuť a povedať pravdu, čo sa občas stane.

Aj za najhlbšej totality, ako sa dnes s obľubou hovorí, boli na dedine dve autority, ktorým sa dalo veriť: farár a učiteľ, žiaden predseda strany, či družstva. Teraz sme sa dostali do situácie, že nemôžeme veriť pomaly nikomu.  „Za peníze v Praze dům, ve Vídni dva“ by to vysvetlili Česi.

Rozdávanie medailí neovplyvníme, ale mali by sme si aspoň uvedomiť, že ako platí „Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kto si“, rovnako funguje „Povedz mi, od koho si dostal medailu a ja ti poviem, za koho kopeš, kto ťa platí a komu musíš verne slúžiť….“ a byť pred takýmto laureátom v strehu. To pôvodné úslovie by bolo vhodnejšie aktualizovať na: „Povedz mi, s kých četuješ a ja ti poviem, kto si, ak vôbec ešte si“.

Väčšina laureátov si určite svoje medaile zaslúži, lebo prispeli k všeobecnému blahu. Pre tých ostatných – hovorcov a podobne, by sme mali mať, aby sme si ich neplietli,  iné ocenenia. Tuná som narazil na sľubovanú dilemu. Malo by to byť Rebro zo zlatého teľaťa, alebo Kryštálové krídlo supa?

Epilóg

Bez toho, aby „paní mistrová“  tušila, čo píšem, na druhý deň som mal na obed  zemiakové placky.  Podľa mňa to nebola náhoda. Placky boli výborné. Našťastie, až keď som ich dojedol, vybavila sa mi predstava toho vypaseného úlisného učňa, ako sa s  tučnými rukami s krátkymi prstami  napcháva plackami, ktoré  boli pripravené pre majstra Špelca. Samozrejme, že pri jedení nemal dve rúška cez mastné ústa, ale aj tak mi pripomenul dve notoricky známe kovidové tváre. 

Toto ma priviedlo na myšlienku, že niečo podobné, ako tu máme teraz, už tu niekedy bolo, ale keď aj nezistíme kedy a kde, dôkazom, že tu sme, dopadlo to dobre. Vo filme Antom Špelec ostrostrelec je zakódovaná časť návodu, ako pochopiť a správať sa v dobe kovidovej, preto odporúčam, aby sme si ho znova pozreli1Modistka Márie-Antoinetty, slečna Bertinová, keď svojou obratnou rukou omladzovala starý klobúčik, zvolala: „Skutočne nové je len to, na čo sa už zabudlo“.

 

Dodatok z  1.11.2021

https://www.nature.com/articles/d41586-021-02483-w

V článku je popísaná história vzniku mRNA vakcín. Prečo ostatní, čo boli pritom neupozorňujú na rizika ako Dr. Malone. On nečaká na Nobelovu cenu, nie je zaangažovaný v farmabyznise. Z jeho strany je to iba urazená ješitnosť?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridajte Komentár

error: Content is protected !!