V diktatúre, monarchii, sa hnev oklamaného ľudu upriami na diktátora, monarchu.
V demokracii je hnev ľudu rovnomerne rozložený medzi demokraticky zvolenými stranami, i keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Je to tým, že vládne strany venujú väčšinu energie na hádzanie zodpovednosti za svoje chyby na opozíciu. V prípade, že ovládajú média, čo nie je prípad Slovenska, hravo to zvládnu.
Takto sa vytvára krehká rovnováha rozptýlenej zodpovednosti.
Z vyššie uvedených stručne popísaných dôvodov, nie je cieľom prechodu od vlády jednej strany k demokracii zlepšenie fungovania spoločnosti a blaho ľudu (toto sú len návnady pre masy).
Rozptýlením zodpovednosti, manipuláciou s verejnou mienkou, výchovou demokratického dorastu (prvovoličov) demokratickí politici si udržiavajú moc a výhody malých diktátorov, monarchov ale bez osobnej zodpovednosti – oligarchov.
Aj tu si treba pripomenúť K. H. Borovského: „Kde sú vody kalné, tam sú lovy valné“ a zamyslieť sa nad tým, prečo nás tí zlí komunisti 17. 11. 1989 vrhli do náruče demokratom.
