Streľby na Tureckom vrchu – investigatívny fejtón

Spread the love

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico prišiel s informáciou o údajných stretnutiach vyšetrovateľov a prokurátorov na Tureckom vrchu. Fico tiež naznačil, že na stretnutí sa mohli prehrávať aj zvukové záznamy“

Nás, čo sme boli v uvedenej lokalite na ostrých streľbách hneď muselo napadnúť, že zvukové záznamy mohli byť kľudne CD, magnetofónové pásky, alebo platne, čo je momentálne trendy, s nevinnými evergreenmi. Hneď vysvetlíme prečo. Skôr ale malý historický exkurz, aby sme sa nedopustili chýb, ktoré sa robia pri hodnotení komplexnejších problémov, medzi ktoré patria aj tvrdenia politikov. Súčasní analytici, pretože z ideologických dôvodov nemôžu použiť dialekticko-historický v kombinácií so systémovým prístupom, pristupujú k faktom povrchne, čo môžeme nazvať podľa ich najlepšieho zdroja informácii wikipedicky. Týmto nechceme znevážiť Wiki, ako zdroj informácií, ale iba upozorniť na to, že klikaním sa bez poznania súvislostí dostanete k správnemu výsledku iba náhodou. Tiež nechceme podceniť analytické schopnosti nášho bývalého premiéra, je celkom možné, že praktický záver tejto a jeho analýzy bude približne rovnaký.

Poďme na to:

Ku kratochvíľam šľachty patrili poľovačky a hony. Poznáme to z filmov a krásnej literatúry. Tiež vieme, že táto zábava, bola spolu s turnajmi prípravou na skutočnú vojnu. Šľachta, ako sa ženila medzi sebou, s rovnakou záľubou sa aj zabíjala navzájom. Takto vlastne vojny zabezpečovali prirodzenú kádrovú obmenu. Po roku 1918 boli v prvej ČSR zakázané používanie šľachtických titulov a kádrove zmeny  mali zabezpečiť demokratické voľby. Samozrejme pár výnimiek v ich používaní prežilo až do dnešných čias, ale to najmä z terminologických dôvodov. Objavili sa nové choroby, ktoré bolo treba pomenovať. Jednou z nich je nekontrolované upadanie do spánku počas zasadania parlamentu, vlády, teda tam, kde každý zdravý človek je v strehu, aby nedostal dáku domácu úlohu. To ale, že sa zakázalo používanie titulov neznamená, že maniere šľachty, v dobrom aj v zlom zmysle, celkom vymizli. Jednou z nich sú poľovačky. Pre hony, síce po kolektivizácii znovu vznikli dobré podmienky, čo sa týka rozsahu plôch, kde by sa mohla zver naháňať, ale to bolo asi všetko. Poľovačky však zostali.

Kto sa tejto zábave, ktorá je súčasne aj spoločenskou udalosťou a má v našich končinách, podobný význam ako golf za morom, venuje? Tu sa vybavujú rôzne praktické veci. Popri lekároch, zubároch sú to najmä sudcovia, právnici, prokurátori, policajti, biznismeni, a poľovačka by bola pre mnohých veľmi ochudobnená v jej praktickej spoločenskej časti, keby tam neboli politici. Nechcem ironicky poznamenať, že novodobá šľachta. Poľovník a rybár sa síce môže vrátiť domov bez úlovku, ale keď vám zakážu, čo si len  vystreliť a rybárovi namočiť prút do vody, nastáva problém. Teraz sme sa dostali k bodu, kde je vidieť, ako je dôležite riešiť veci systémovo a to najmä na celoštátnej úrovni.  MŽP SR pod tlakom ochranárskej loby postupne zakázalo poľovať prakticky na všetko, naposledy to boli vlci. Najviac nás asi se… bobri, aby mal človek pri vode trochu prirodzeného tieňa, musí si doniesť z domu odložený vianočný stromček.

Zver takto slobodne, bez strachu zostupuje z lesov a hôr a poľovníci ustupujú, utekajú. Nakoniec sa určitá skupina sudcov, policajtov, prokurátorov rozhodne, že toho ma plné zuby, potrebuje relaxovať, ukojiť svoju loveckú vášeň a z nostalgie skončia na Tureckom vrchu, kde ako študenti vojenskej katedry chodili na ostré streľby. Príde im na to expremiér, je z toho kauza a ešte im bude vyčítať, že si pri večernom spomínaní na mladosť  pustia dáke CD s pesničkami z ich študentských čias.

No, ale aby sme dodržali naše metodologické princípy, ktoré sme naznačili na začiatku textu,   tiež aj kvôli tomu, aby nás tí, ktorých sme kritizovali  pre wikipedický prístup, nemohli  len tak ľahko obviniť z nedôslednosti, musíme zobrať do úvahy aj expremiérom naznačenú verziu.

Čo ak  na Tureckom vrchu sa stretla skupinka, ktorá si prišla zastrieľať na siluety a pohyblivé terče, ale na ktorých boli portréty konkrétnych ľudí, ktorých mali spoločne koordinovane zlikvidovať? Toto je iba metafora, ktorej úplné dovedenie ad absurdum, do hororového štádia, by bola poľovačka priamo na konkrétnych ľudí, ako sme to mohli vidieť v americkom filme Lov. V tomto prípade sa, ale  nebudeme vôbec diviť, keď expremiér, účastníkom tejto kratochvíle zaplatí zo straníckych peňazí kurz petangu, ktorý nie je síce ekvivalentnou náhradou poľovačky, ale sa ideálne dá hrať aj na uzatvorených dvoroch dobre strážených objektov. 

 

 

Pridajte Komentár

error: Content is protected !!