V minulosti denník Pravda úzkostlivo monitoroval situáciu v ZSSR, dnes sa rovnako starostlivo venuje situácii na Ukrajine. Vďaka tomu sme sa dozvedeli z článku s nadpisom:
„Ukrajina sa pýta: Vedeli ste o invázii? Prečo ste ju preventívne nezarazili?“, čo sa pýta a tým aj vyčíta Zelenského poradca západným štátom: „Ak ste tak perfektne dopredu vedeli o invázii Ruska na Ukrajinu, prečo ste nedokázali urobiť preventívne kroky, aby nebola ?“.
Na základe doterajších kreatívnych nápadov Ukrajincov, s ktorými začali dávno pred vypuknutím vojny, sa dá nadobudnúť presvedčenie, že dotyčný poradca mal na mysli preventívny jadrový útok na Rusko. Bola to napr. v nedávnej minulosti vianočková politička Timošenková, ktorá rinčala v Kyjeve atómovými zbraňami. Pred pár dňami takéto nápady oživil a podporil dokonca aj poľský europoslanec Sikorskij, ktorého nič lepšie nenapadlo, pri tom ako si lámal hlavu nad tým ako zabezpečiť udržateľnú prosperitu Európy, ako dať Ukrajincom jadrové zbrane.
Zmierme sa s tým, že nič nevieme o majdane, Odese, Minských dohodách atď., alebo inak povedané, že nesmieme o tom vedieť a nedajbože tým tiež argumentovať. Teraz predpokladajme, že sme (nie my, ale tajné služby) vedeli, že Rusko zaútočí. No to ešte neznamená, že Rusi nevedeli, že my zaútočíme tiež a použijeme na to Ukrajinu. V povojnových dejinách sa o ich zničenie snažíme od roku 1945. Na takéto konštatovanie, že sa to musí raz stať, netreba ani tajné služby, stačí mať školský atlas a pozrieť sa, kde všade sú základne NATO, občas sa pozrieť cez plot a pozorne počúvať vyjadrenia nielen ukrajinských politikov. Ako prvý krátko po vojne Churchil celkom jasne vyjadril, čo treba urobiť s Ruskom. Potom nie je až také ťažké pochopiť, prečo Rusko tentoraz nezaváhalo a udrelo preventívne. Našou rečou mohli, tento z nášho pohľadu nezmyselný čin, vysvetliť tak, že chceli sa brániť „humánne“ a nechceli použiť jadrové zbrane, čo by museli urobiť v prípade nášho útoku.
V prípade, že by hlúposť a nadutosť európskych politikov nebola až taká viditeľná, mohli by sme si myslieť, že sebazničujúce kroky týchto politikov Rusi nepredpokladali a nevyužili ich proti nám. Očakávali sankcie ale nie také, ktoré nám samým vykrútia krk. No nebude to určite tento prípad. Rusi dobre vedeli s akou politickou garnitúrou majú do činenia a spočítali nám to aj s úrokmi. My sa môžeme len utešovať, že trpia viac ako my a všetko to, čo sa udialo od začiatku vojny nebolo naplánované a predvídateľné.
Svojho času možno tiež v Pravde vyšiel článok s názvom: „Kto má prsty v čílskom puči?“, z ktorého sme si robili šteklivú srandu. Pamätáme si, kto ich tam mal, a aký režim potom nasledoval. V tom ukrajinskom dostali príležitosť aj naši chlapci. Všetci sme ich videli na tribúnach, teda vieme, že svoje polienko pod kotlík gulášu rôznych udalostí, ktoré prispeli k vojne sme priložili aj my. Môžme sa len tešiť, že nemáme v arzenáli atómové zbrane, určite by sme ich veľkoryso pribalili k Zuzanám.
Rozhodnúť o tom, kto prvý hodil kameňom patrí dnes medzi politické rozhodnutia, pretože objektívna analýza je zakázaná. Napriek tomu vo fejtóne môžme dáky záver aspoň naznačiť: Rusko bolo dokopané k tomu, aby si to s nami s konečnou platnosťou vybavilo. Toto, ale tiež nevylučuje možnosť, že je súčasťou koalície, ktorej cieľom je dať končenú lekciu osprostievajúcej Európe a dostať ju na správnu cestu aj za cenu, že pôjde po nej pekne od začiatku a to peši.
„Skúsenosti sú najlepšou univerzitou, ale je tam najdrahšie školné“, pripomínal nám otec môjho priateľa z detstva. V tomto prípade ide o školné pre pár idiotov, na ktoré sa bude musieť skladať niekoľko generácii a nie je vôbec isté, že sa im to podarí. Nebolo by preto jednoduchšie poslať ich na dôchodok a poobzerať sa po niekom, kto začne aspoň s tým, že si uvedomí, že kamene v rukách mali obe strany a začne rokovať?
Dodatok
fejtón z 24. februára 2022
